Svet v jednom

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.

Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.

Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza nultý poludník.

 Geografia

Lingvistika v Európe

 Regióny

Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:

• Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
• Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
• Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
• Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko)
• Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
• Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
• Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
• Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
• Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
• Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) - veľká časť patrí do Ázie
• Oblasť Uralu (pohorie Ural)

Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:

• Západná Európa
• Stredná Európa
• Východná Európa
• Severná Európa
• Južná Európa

Regióny v Európe

 Geografické rekordy

• Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
• Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
• Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
• Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
• Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
• Najjužnejší bod: Gávdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
• Najvyšší bod: Elbrus, Rusko (5 642 m)
• Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
• Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (50 °C)
• Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (-55 °C)
• Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)

 Štáty a závislé územia

Región[1], názov územia a vlajka	Rozloha (km²)	Počet obyvateľov (odhad k 1. júlu 2002)	Hustota obyvateľstva (/km²)	Hlavné mesto
Východná Európa:
Bielorusko	207 600	10 335 382	49,8	Minsk
Bulharsko	110 910	7 621 337	68,7	Sofia
Česko	78 866	10 256 760	130,1	Praha
Maďarsko	93 030	10 075 034	108,3	Budapešť
Moldavsko[2]	33 843	4 434 547	131,0	Kišiňov
Poľsko	312 685	38 625 478	123,5	Varšava
Rumunsko	238 391	21 698 181	91,0	Bukurešť
Rusko[3]	3 960 000	106 037 143	26,8	Moskva
Slovensko	48 845	5 554 324	111,0	Bratislava
Ukrajina	603 700	48 396 470	80,2	Kyjev
Severná Európa:
Alandy (Fínsko)	1 552	26 008	16,8	Mariehamn
Dánsko	43 094	5 368 854	124,6	Kodaň
Estónsko	45 226	1 415 681	31,3	Tallinn
Faerské ostrovy (Dánsko)	1 399	46 011	32,9	Tórshavn
Fínsko	336 593	5 157 537	15,3	Helsinki
Guernsey[4]	78	64 587	828,0	St Peter Port
Island	103 000	304 334	2,7	Reykjavík
Írsko	70 280	3 883 159	55,3	Dublin
Man[5]	572	73 873	129,1	Douglas
Jersey[6]	116	89 775	773,9	Saint Helier
Lotyšsko	64 589	2 366 515	36,6	Riga
Litva	65 200	3 601 138	55,2	Vilnius
Nórsko	324 220	4 525 116	14,0	Oslo
Svalbard (Nórsko)	62 049	2 868	0,046	Longyearbyen
Švédsko	449 964	9 090 113	19,7	Štokholm
Spojené kráľovstvo	244 820	59 778 002	244,2	Londýn
Južná Európa:
Albánsko	28 748	3 544 841	123,3	Tirana
Andorra	468	68 403	146,2	Andorra la Vella
Bosna a Hercegovina	51 129	3 964 388	77,5	Sarajevo
Chorvátsko	56 542	4 390 751	77,7	Záhreb
Gibraltár (UK)	5,9	27 714	4 697,3	Gibraltar
Grécko	131 940	10 645 343	80,7	Atény
Taliansko	301 230	57 715 625	191,6	Rím
Macedónsko	25 333	2 054 800	81,1	Skopje
Malta	316	397 499	1 257,9	Valletta
Čierna Hora	13 812	616 258	44,6	Podgorica
Portugalsko[7]	91 568	10 084 245	110,1	Lisabon
San Maríno	61	27 730	454,6	San Maríno
Srbsko[8]	88 361	9 663 742	109,4	Belehrad
Slovinsko	20 273	1 932 917	95,3	Ľubľana
Španielsko[9]	498 506	40 077 100	80,4	Madrid
Vatikán	0,44	900	2 045,5	Vatikán
Západná Európa:
Rakúsko	83 858	8 169 929	97,4	Viedeň
Belgicko	30 510	10 274 595	336,8	Brusel
Francúzsko[10]	547 030	59 765 983	109,3	Paríž
Nemecko	357 021	83 251 851	233,2	Berlín
Lichtenštajnsko	160	32 842	205,3	Vadúz
Luxembursko	2,586	448,569	173.5	Luxemburg
Monako	1,95	31 987	16 403,6	Monako
Holandsko[11]	41 526	16 318 199	393,0	Amsterdam
Švajčiarsko	41 290	7 301 994	176,8	Bern
Ázijské štáty niekedy zaraďované do Európy:
Kazachstan[12]	370 373	1 285 174	3,4	Astana
Azerbajdžan[13]	39 730	4 198 491	105,7	Baku
Cyprus [14]	9 250	775 927	83,9	Nikózia
Gruzínsko[15]	49 240	2 447 176	49,7	Tbilisi
Turecko[16]	24 378	11 044 932	453,1	Ankara
Spolu	10 396 619	708 241 928	68,1